Zámutovská svadba


 

Zámutov (región Zemplín)

zemplin

Svadobné zvyky na Zemplíne budú rozpísané na základe svadobných zvykov z obce Zámutov, obci nachádzajúcej sa v západnej časti Zemplínskej župy, neďaleko Vranova. Informácie som čerpal z knihy Tradičná ľudová kultúra obce Zámutov od autorov Štefana a Petra Kocáka a z filmu Zemplínska svadba (https://www.youtube.com/watch?v=AsrTemwhRc0)

Zámutovská svadba, podobne ako svadby z ostatných regiónovSlovenska, pozostávala z 3 častí:

  • Predsvadbové obdobie
  • Svadba
  • Posvadbové obdobie

Predsvadbové obdobie bolo charakterizované výberom partnera.  Možností na zoznámenie bolo relatívne dosť: zábavy, priadky, svadby, pracovné i sviatočné príležitosti. Keď už sa mládencovi dievčina zapáčila tak nasledovali vohľady, pytačky a zásnuby.

Pri vohľadoch v Zámutove, prišiel ohľedňik zvyčajne v nedeľu v spoločnosti staršieho ženáča do rodiny dievčaťa, ktoré sa mu páčilo a po krátkom rozhovore o všeličom položil na stôl pol litra pálenky. Keď na oplátku dievčina položila celý liter a poháriky, znamenalo to, že má o neho záujem. Chlapec sa potom s dievčaťom vytratil do pitvora a nasledoval takýto rozhovor:

„Povic mi či pujdzeš za mňe, či ňe. Bo kec ňe, ta škoda gu tebe chodzic.“

„Ta ja znam? Jak ocec z macerju povedza.“

Ako vidieť rozhodujúce slovo bolo na rodičoch a tí zvyčajne zohľadňovali majetkové pomery a náboženstvo.  Ak rodičia s výberom súhlasili, tak sa všetci potajomky stretli v dome nevesty a dohovorili si majetkové záležitosti, v neskorších dobách spisovali zmluvu – vinkulu.

Pri pytačkách sa už nevesta vyjadrila verejne v prítomnosti najbližšej rodiny.

Pri zásnubách už boli prítomní aj starší družba a družička a niekedy aj starejší. Zásnuby sa konali v sobotu a hneď na druhý deň nasledovali ohlášky. Tie sa ohlasovali v miestnom kostole , po tri týždne , aby sa mohli zistiť prípadné prekážky, ktoré by bránili cirkevnému sobášu.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Zámutovská košeľa

Po druhej ohláške sa v miestnej krčme konali rukoviny, hostina, kde snúbenica darovala snúbencovi pierko – pokrejtku a vyšívanú košeľu a on jej na oplátku chustočku. Takisto nevesta dostala dary od blízkych príbuzných – obliečky, šatky, peniaze na šaty, maľovanú truhlicu (maľovanu ladu).

K predsvadbovým zvykom takisto patrilo pozývanie na svadbu, to sa konalo medzi druhou a treťou ohláškou. Mlada so staršou družičkou pozývala svoju rodinu a kamarátky, ženích chodil s starším družbom:

 

„Dobri dzeň vam vinčujem a z domu mladoho šumne pozdraveňe prinośime. Prišli me do vašoho domuzavolac vas gu svadobnomu stolu. Volaju vas s calim domom i kachľami, parobka za družbu, dzivku za družičku, macir za śpivačku a oca za pijaka.“

Na svadbách hrávala cigánska hudba, ktorú musel dojednať starší družba s mladim.

Po tetej ohláške  družičky v dome u nevesty pripravovali zastavu – vršok borovice alebo smrečka zdobený stuhami a ružami z krepového papiera, s jablkom na vrcholci. Zastavu počas svadby nosil zastavnik – manžel staršej svatky v čele svadobného sprievodu na sobáš.

V sobotu pred svadbou svadobná matka spolu s krstnou matkou nevesty upiekli veśeľovi (redovi) kolačok, družičky zasa zbierali zimozel – barvinok na venčeky. Tie sa plietli v nedeľu ráno. Družičky takisto pripravovali pokrejtki pre družbov a svadobných funkcionárov.

V nedeľu večer sa mladi  lúčil so svojou slobodou za prítomnosti družbov a družičiek, hrali im pojednaní muzikanti, buď v dome ženícha alebo pred krčmou. Po zábave sa vybrali do domu nevesty po pokrejtki. Po odovzdaní pierok a pohostení družičky zatancovali s mladou rozlúčkovú polku – rudľovsku. Potom sa rozlúčka zo slobodou vrátila do domu mladého a tam pokračovala až do polnoci, tancovali sa tance verbunk, parobska karička, krucena, čardáš, kuľha tanec.

Väčšina týchto zvykov po druhej svetovej vojne zanikla alebo sa transformovali.

 

Zámutovská svadba začínala zvyčajne v pondelok ráno. Do domu ženícha sa zišli družbovia, družičky, starejší, svatky, najbližšia rodina, muzikanti, ktorí zahrali na ráno melódiu Fantazija. Družbovia po dedine chodili pozývať, ľudí ktorí neboli na svadbu pozvaní na frištik. Medzitým začali prichádzať svadobný hostia s darmi vo forme naturálií. Po pohostení starejší vyzval na voľbu  svadobných funkcionárov: starejší, svatovia, svatky, starší družba, staršia družička, zastavňik, maršavka, čopnare, kočiši, kuchárky.

Starejší – bol najvýznamnejším funkcionárom na svadbe, bol „generálom“, ktorí spolu so starším družbom riadil prípravu a celý priebeh svadby.

Starší družba – pozýval hostí na svadbu, riadil družbovský tanec, snímal veniec neveste.

Staršia družička – obliekala mladuchu na sobáš, pomáhala jej s česaním, vítala hostí v dome nevesty

Družičky – zhotovovali vence, pokrejtki, ozdobovali svadobný stôl, doprevádzali mladuchu na sobáš

Kuchárky – pripravovali jedlá, piekli koláče, vítali mladomanželov po sobáši vo svadobnom dome.

Mužský funkcionári boli označený bielymi tkanými a vyšívanými ručníkmi, ktoré nosili preložené cez ľavé plece, zopnuté brašnou. Starejší mal dva ručníky preložené cez obe plecia.

Po voľbe funkcionárov svadba pokračovala v dome ženícha ďalej. U nevesty sa zatiaľ pripravovala nevesta na sobáš – obliekala si biely svadobný kroj, ktorý pozostával z podolka, minimálne piatich spodných sukní, vrchnej sukne, bielej zástery, bielej blúzky, bieleho lajblíka, zdobeného striebornými flitrami.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Pacerki

Na krku mala 4 -radové korálky – pacerki. Na hlave mala zelený vienok s bielymi voskovými kvetmi a z neho išiel cez plecia biely šlajer. V rukách mala bielu zdobenú šatku zloženú do vejára.

Ženích mal oblečenú darovanú bielu vyšívanú košeľu, tmavozelený lajblík, biele dreľichovo nohavice vyzdobených štepovaním, vybíjaný opasok, za pásom mal vyšívanú vreckovku, čierny klobúk s bielym kohútím perom a bielou ružičkou, a čierne čižmy s tvrdou sárou.

Potom ako sa poschádzali hostia u ženícha a krátkom pohostení začalo odpytovanie mladeho.

Texty na odpytovanie sa dajú nájsť v knihe Tradičná ľudová kultúra obce Zámutov.

Po odpytovaní rodičia syna pobozkali, objali a urobili mu rukou krížik na čelo.  V 19. storočí sa potom sprievod pobral na sobáš, neskôr v 20. storočí sa pobral sprievod do domu nevesty (pešo ak bola nevesta zo Zámutova, na vozoch ak bola na druhim valaľe). Keď došli do domu nevesty tam našli zavreté dvere a nechceli ich pustiť dnu pokiaľ nezaplatili. Vo dverách mladému najprv ukázali falošnú nevestu, potom ďalšie a všetky odmietal , až napokon prišla pravá mladucha. Staršia družička potom uvítala hostí nasledovalo pohostenie a potom odpytovanie mladej. Po odpýtaní zahrali muzikanti marš, hostia počas neho vyšli na dvor. Zastavňik určoval poradie hostí v sprievode na sobáš. Pred odchodom vozov jedna z kuchárok položila pred prvý voz koláč zavinutý v ručníku, ponad ktorý museli všetky vozy sprievodu prejsť – tento úkon symbolizoval očistu, obetu a znamenal že nevesta bude mať v živote hojnosť chleba, teda prosperitu. Cestou na sobáš starosta a svatky ponúkali okolostojacich ľudí pálenkou a koláčmi . Tento starý zvyk mal pôvodne ochrannú funkciu – mal odvrátiť pozornosť zlých síl od mladých.

Sobáš – priśaha sa konala zvyčajne v pondelok dopoludnia, najneskôr na obed. Pred vstupom do kostola sa všetci svadobníci zoradili, vpredu bol ženích s nevestou, za nimi starší družba so staršou družičkou. Do kostola ich nepustili pokiaľ nezaplatili kostolníkovi. Tak ako v iných oblastiach Slovenska aj tu sa  nevesta počas sobáša snažila stúpiť ženíchovi na nohu, aby mala nad ním verch.

Po sobáši nevesta dostala od družičky fľašu pálenky, ktorou ponúkala všetkých svadobných hostí a po dopití ju pre šťastie rozbila o múr alebo koleso voza. Cestou z kostola sa spievala pesnička Do Kojscela jedno a z kojscela dvojo, Veśeľe, veśeľe jake je veśele a pod. V 20. storočí išli všetci hostia do domu mladuchy, tam ich vítali kuchárky, ktoré ich obsypávali cukrom alebo zrnom (aby sa mali radi, aby boli bohatí). Potom im obom pomazali medom ústa (aby sa ľúbili ako pčolki med). Potom pred nevestu postavili vedro s vodou, do ktorého nevesta kopla, aby mala ľahký pôrod a tiež jej dali pod nohy surové vajce, ktoré prišľapla: „Hej, ňevesti, na vajco stanula, choľem śe ňebudze muža bac!“ . Potom mladej dali do rúk malého chlapca, ktorého pobozkala a darovala mu koníka (znak potomstva). Nakoniec už len nevesta pobozkala rodičov a svadobný otec potom pozval všetkých hostí do domu.

Prvá vstupovala do domu nevesta, pravou nohou (malo to priniesť šťastie), potom ženích, svadobní funkcionári a hostia (von ostali len muzikanti,družičky a družbovia, ktorí tancovali karičku). V prikľete mladomanželov vítala svadobná mať so zrkadlom, aby sa doňho mladí pozreli, aby sa v manželstve mali radi. Potom všetkých usadil svadobný otec, podľa nasledovného poriadku:

Za verchňim stolom sedeli za zastavou mladomanželia, vedľa nich vľavo starejší, zastavňik, pytač, starší družba a svatovia. Napravo od mladých sedela staršia družička, svatky a najbližšia rodina. Družbuvia a družičky sedeli pri samostatnom stole, prićom družbovia boli chrbtom od steny, družičky chrbtom do miestnosti. Tento zasadací poriadok netreba brať ako niečo fixné, niekedy  sa v jednej izbe usadila nevestina rodina a v druhej ženíchova.

Po usadení hostí sa ako prvý postavil starejší a požiadal svadobných rodičov o rúcho (tkané ručníky). Po menšom naťahovaní ručníky získal, potom sa začala modlitba a po nej sa už mohla začať hostina.

Tá sa začala prípitkom starejšieho. Na svadobnom stole nesmela chýbať kaša s cukrom, varené mäso s cviklou (z runkľu), omastená kapusta (dostala sa aj do pesničky Kapusta, kapusta), holubki (plnené kapustné listy), praženica a varené vajcia (symbolika plodnosti), kuracia alebo hovädzia polievka.

Zo sladkého dominovali kysnuté koláče. Na svadbe sa popíjala pálenka alebo víno, z jedného pohára. Pokrmy sa podávali na jednej mise. Veľa sa zabávalo a spievalo, čoho dôkazom je aj obrovské množstvo typických svadobných piesní (Ej družba, ja družba , Už ja śe oženil). Počas  svadby sa stávalo, že ak zastavňik nedal pozor na zastavu, tak mu ju družbovia ukradli a odniesli do krčmy, kde na dlh pili a zastavňik musel tento dlh splatiť, aby získal zastavu späť ( aká paralela s dnešnými únosmi neviest). Neskoro v noci sa hostina v dome mladuchy ukončila modlitbou a preniesla sa von, aby sa pokračovalo zapálením sosny – zastavy (spievala sa pesnička Horela sosna, horela). Družičky potom vytancovali mladuchu, neskôr sa zapojili aj družbovia a ostatní hostia. V neskoršom období sa sosna pálila až po začepčení a redovom tanci. Sosna bola symbolom slobodného dievčaťa a jej pálenie symbolizovalo koniec jej slobody. Zábava pokračovala do rána a potom sa ďalší deň preniesla do domu ženícha. Pred odchodom do domu ženícha muselo dôjsť najprv v odpytovaniu, ktoré viedol starejší. Po odpýtaní dostala nevesta svadobný koláč pre svokru a všetci sa pobrali na dvor, kde nastúpili do vozov a vydali sa na cestu do domu ženícha. Cestou sa vozy predbiehali, družbovia strieľali, všetci spievali a celkovo robili nejaký hluk (predpokladá sa ochranná funkcia, mala sa odlákať pozornosť zlých síl od nevesty). Na dvore u ženícha už sprievod očakávala svokra s pálenkou a koláčom a slovami:

Vitaj, vitaj moja ľuba nevesto. S čim śi tu prišla, s čim?

Zo śčejscom, zo zdravjom, z hojnim božskim požehnaňom.

Toto nasledovalo ešte 3x a potom si vymenili koláče a napili sa pálenky (znak prosperity a vzájomného rešpektu) a až potom mohla nevesta vstúpiť do domu.

Na znak šťastia starejší rozbil na stene zavesený tanier, potom nevesta 3x obehla v izbe pristavený stôl, pričom jej svatka pridržiavala na chrbte koláč (aby  rýchlo privykla, mala dostatok chleba). Potom nevestu posadili, dali jej na ruky malého chlapca (pripodobnenie –  aby sa jej čo najskôr narodil chlapec), potom odbehla k peci a pozrela do nej (aby deti mali čierne oči). Potom si malducha a ženích spolu sadli pod sväté obrazy do kúta izby a mohla sa začať hostina. Zasadací poriadok a priebeh bol podobný ako v dome mladuchy.

Pred polnocou svatky a vydaté ženy zobrali nevestu do vedľajšej izby (prípadne k vrchnej susede) na čepeňe. To začalo snímaním venca (party). Staršia svatka doniesla vedro s vodou, položila naň podhlavník (aby mala nevesta ľahký pôrod) a na ten si sadla nevesta. Svatky, mladšie a staršie nevesty sa okolo nej rozostavili a zaspievali Maričko, Maričko kamenoho śerca. Potom pristúpil k mladuche starší družba so svadobným čakanom a pýtal si dovolenie sňať vienok. Keď na tretí krát privolila, svatky jej ho dali dole a pripevnili staršiemu družbovi na čakan, a ten ho odniesol k svadobným hosťom a vypýtal si od starejšieho dovolenie na družbovský tanec. Počas tanca  starší družba vždy pred koncom melódie zastavil muzikantov a povedal krátke verše, napr.:

Tak i tak, pan starejši,

či vam še bači moja robota abo ňe,

kec bi śe vam daco nebačilo,

ta mi prebačce,

lebo kuň na śtirjoch nohoch śe pošpoci,

ta i ja ľem na dvoch,

ta kec śe pošpocim, ta mi prebačce.

Družbovský tanec postupne zanikal a bol neskôr nahradený fľaškovým tancom. Paralelne s družbovským tancom pokračovalo čepčenie. Neveste po sňatí vienka vyzliekli oplecko, ženíchovi košeľu, ktorú sa snažila nevesta uchmatnúť a zaviazať jej rukávy a zamknúť do lady (aby ju muž nebil). Potom sa pár symbolicky umyl a prezliekol sa na vikrucaňe. Nevesta si potom sadla na vedro a ženu ju začepili atlasovou šatkou za spievania piesne Kec ce budu čepic. Keď už bola mladá začepčená, prišiel po ňu starší družba a priviedol ju pred starejšieho. Svatky položili na pripravený stôl koláč, nevesta zavesila ručník na klinec k zrkadlu a družičky sa ho snažili uchmatnúť (aby sa čo najskôr vydala). Starší družba potom požiadal starejšieho o dovolenie na redovi tanec. Keď ho dostal, nevesta si ho potom sama rozkázala. Redovi  tancovali všetci hostia, najprv starší družba, potom svatky, funkcionári, rodina a ostatní hostia. Po odtancovaní jej dávali do blúzky peniaze (neskôr na tanier) a pripili si so starejším. V Zámutove je zaznamenaných vyše 80 textov na redovi, celý tanec trval vyše polhodiny. Na záver tancoval s nevestou ženích, družbovia a družičky vytvorili kolo nich karičku a tancovalo sa na melódiu Ej ľena, ľena. Na záver tanca odopla nevesta ženíchovi pokrejtku (pierko) a stúpla na neho, aby mala nad nim verch. Potom sa pobiozkali a odbehli z kruhu preč, hostia ale pokračovali v karičke.

Ke´d redovi skončil, priviedli svatky mladomanželov k stolu, neveste vysypali do zástery vyzbierané peniaze a ponúkli ich svadobným koláčom. Ten sa potom ponúkol aj ostatným hosťom. Potom už svadba pokračovala do rána až kým ju starejší neukončil. Vo dverách hostí vyprevádzali svadobní rodičia a hosťom (prípadne len svadobným funkcionárom) dávali vislušku.

 

V posvadbovom období, prvou vecou, ktorú mladá nevesta urobila, bola že sa sama začepčila, umyla a išla k studni nabrať vodu. Prvé vedro vyliala po dvore, aby bohatstvo išlo do dvora. Potom z natoňa (miesto kde sa rúbe drevo) doniesla dve polená, ktoré položila k šparhece (peci), aby sa jej narodil ako prvý chlapec. Potom zavolala do domu blízkych príbuzných, kuchárky, susedov na popravki. Hostina pokračovala a mala prevažne zábavný charakter (podkúvanie nevesty, veselé scénky s prezliekaním za mladého, mladú).  Týždeň po svadbe , v nedeľu, išla mladucha so svatkami na vivotki do kostola. Kňazovi doniesli koláč, pálenku a tkaný ručník. Rodičia nevesty usporiadali tižňovu hojscinu pre mladomanželov, svatov, a rodičov ženícha. Na ďalšiu nedeľu prišli zasa rodičia nevesty na obed do domu ženícha.

Bezprostredne po svadbe, väčšinou ostávali mladí v dome ženíchových rodičov a spávali v samostatnej komore. Neskôr spávali so všetkými v izbe. Lepšie na tom boli pristaši, ktorí si zobrali jedinačku, alebo kde nebolo v rodine mužského potomka. Toľko k svadbe zo Zámutova. Pokiaľ máte záujem dozvedieť sa viac, odporúčam knihu Tradičná ľudová kultúra obce Zámutov od autorov Štefana a Petra Kocákovcov, ktorí tvorí gro tu napísaného.

 

V súčasnosti už svadba trvá iba jeden deň, preto sa niektoré tradície vynechali alebo transformovali. Tradície majú skôr zábavný, estetický charakter, ich obradný a magický význam sa dostáva do úzadia. Toľko k svadbe zo Zámutova. Pokiaľ máte záujem dozvedieť sa viac, odporúčam knihu Tradičná ľudová kultúra obce Zámutov od autorov Štefana a Petra Kocákovcov, ktorí tvorí gro tu napísaného. Takisto si môžete pozrieť už spomínaný film Zemplínska svadba: https://www.youtube.com/watch?v=AsrTemwhRc0 .

Program nášho folklórneho kolektívu Pristaše, vychádza práve z týchto tradícií a transformuje ich v rámci svojho umeleckého stvárnenia. Kompletná rekonštrukcia zámutovskej svadby by bola časovo náročná, preto sa orientujeme iba na tu najkrajšiu, najmagickejšiu časť a tou je čepčenie, vhodne doplnenú o rôzne zámutovské tance. V rámci nášho polhodinového vystúpenia tak máte možnosť aspoň čiastočne zažiť atmosféru zámutovskej zábavy a verím, že sa takto pričiníme o udržanie a rozvinutie našich tradičných zvykov.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *